;

Novinky

XXXVIII. zjazd SČAKI: Medzi pandémiami – imunita ako kľúč na zvládnutie infekcie

9. 11. 2021 | Aktuality

Podelenie sa o skúsenosti s pacientmi s bežnými aj raritnými diagnózami, poukázanie na nové možnosti liečby vo všetkých oblastiach a odhalenie ďalších „záhad“ infekcie COVID-19 nám prinieslo pozitívny odkaz do každodennej praxe. Prečítajte si, čo všetko na zjazde zaznelo.

Pripravila MUDr. Otília Petrovičová, PhD., Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica Martin (SK)

Tretí októbrový týždeň bol ako každý rok venovaný Zjazdu slovenských a českých alergiológov a klinických imunológov. Aktuálny 38. ročník sa konal na Slovensku v už osvedčenom pokojnom prostredí Vysokých Tatier. Príjemnú atmosféru dotváralo pekné slnečné počasie, ktoré účastníkov lákalo stráviť čas medzi prednáškami na čerstvom vzduchu a užívať si pohľad na horské štíty. Silná víchrica Ignác, ktorá vo štvrtok 21. 10. pustošila niektoré susedné európske krajiny, nás, našťastie, nezasiahla v takej sile, ale aj v Hornom Smokovci sme mohli pocítiť ostrý a studený vietor, ktorý nás však neodradil od vzdelávacej aktivity. V súčasnej situácii je potrebné doplniť, že kongres bol dostupný len pre očkovaných účastníkov a prebiehal pri dodržaní jednotlivých protiepidemiologických opatrení.

Pandémia vírusu SARS-CoV-2, ktorá už takmer dva roky sužuje celý svet, bola odrazovým mostíkom programu tohto zjazdu, a to v zmysle kľúčovej úlohy imunitného systému v boji proti infekciám. Slávnostné otvorenie v stredu 20. 10. nás uviedlo do problematiky kongresu svojimi nadčasovými sympóziami. Oficiálny program sa začal na druhý deň, pričom bolo možné vybrať si z dvoch súčasne prebiehajúcich blokových sekcií podľa preferencie každého účastníka.

Štvrtok 21. 10. sa začal tematicky imunodeficienciami v spojitosti s vírusovými infekciami so zameraním sa na SARS-CoV-2 infekciu. Bratislavskí a martinskí autori (SR) priniesli zaujímavé výsledky svojich pôvodných prác, či už význam stanovenia protilátok a T-bunkovej imunity proti SARS-CoV-2, alebo predikčnú hodnotu vybraných markerov imunitného systému pri prebiehajúcej infekcii COVID-19 v závislosti od závažnosti infekcie a pridružených komorbidít. Českí autori prispeli kazuistikami o priebehu COVID-19 infekcie u pacientov s imunodeficienciami.

Nasledujúce predobedné prednáškové bloky boli venované alergológii, konkrétne alergénovej imunoterapii, kde nám slovenskí autori predniesli postavenie tejto kauzálnej liečby pri alergickej rinitíde, bronchiálnej astme a život ohrozujúcich stavoch. Načrtnutá bola tiež problematika venómovej imunoterapie a možnosť jej podávania v ambulantnej praxi alergiológa. V poobedňajších blokoch boli predstavené nové výhľady liečby atopického ekzému. Ide o komplexné ochorenie, ktoré vyžaduje multidisciplinárny prístup. Režimové opatrenia spolu s topickou liečbou sú nevyhnutné v udržiavaní ochorenia pod kontrolou. V prednáške od bratislavských autorov (SR) boli vyjadrené skúsenosti s inhibítorom kalcineurínu (pimekrolimus) v liečbe tohto ochorenia. V rukách dermatológov je už známa monoklonová protilátka dubilumab (anti – IL-4/IL-13). Do praxe alergiológa a klinického imunológa by mohli priniesť svetlo selektívne inhibítory Janusovej kinázy – upadacitinib, ktorých pozitívne účinky nám predstavili slovenskí autori. Ďalej nasledovali prednášky o bronchiálnej astme a význame inhalačnej liečby a boli nám ponúknuté klinické výstupy (real world study) u pacientov s ťažkou eozinofilnou astmou liečených monoklonovou protilátkou – mepolizumab (anti – IL-5). Naši českí kolegovia venovali svoj blok potravinovej alergii, jej klinickej manifestácii, novým možnostiam liečby a prevencii. Súbežne prebiehali prednášky o úlohe imunológa v intenzívnej medicíne v liečbe ťažkých infekcií. Autori z Martina (SR) nám porozprávali svoje skúsenosti s multisystémovým zápalovým syndrómom u detí asociovaným s infekciou COVID-19. Predstavili nám svoj súbor pacientov a aj celosvetové odporúčania v manažmente a liečbe tohto závažného syndrómu. Autori z Ostravy a Prahy (ČR) nám priniesli zaujímavé poznatky o význame zápalových markerov a ich dynamike v predikcii klinického stavu u kriticky chorého pacienta.

Kto si v piatok 22. 10. privstal, mohol sa zúčastniť na vynikajúcom bloku o vakcinácii, ktorý mal aj podľa obsadenosti prednáškovej sály najvyššiu účasť. Hlavnou témou bola opäť infekcia SARS-CoV-2. Kto pozorne počúval, určite si odniesol odpoveď na otázky o reálnom (ne)význame stanovenia protilátok v praxi alebo prečo a koho očkovať proti tomuto vírusu. Potrebné informácie boli doplnené prednáškou o vedľajších príhodách po očkovaní. Potom nasledoval príspevok konštatujúci kognitívne skreslenia pri formovaní postojov k vakcinácii, ktorý nám priniesol trochu inteligentného humoru. Úvodný blok uzavrela veľmi praktická prednáška o postavení diagnostickej vakcinácie v manažmente imunodeficiencií. V ďalšej sekcii sa zotrvalo v imunológii pripomenutím starého známeho perorálneho transfer faktora. V úvode sa hovorilo o jeho postavení v dobe „kovidovej“. Nasledovalo predstavenie výsledkov českých autorov o jeho pozitívnych účinkoch na imunologické parametre u dospelých a detských pacientov. Ďalší blok prednášok bol venovaný autoinflamačným ochoreniam, s ktorými sa vo svojej praxi mohol stretnúť takmer každý klinický imunológ, no nemusel ich hneď na prvý pohľad rozpoznať. Diagnostické oneskorenie od prvotných príznakov je často aj roky, počas ktorých pacienti podstupujú rozsiahle vyšetrenia zahŕňajúce napríklad aj diagnostické operačné výkony. Českí autori nám priniesli prehľad o príčinnej podstate ochorení, ktorá je spojená s poruchou funkcie inflamazómu na genetickom podklade a tiež klasifikáciu podľa jednotlivých klinických príznakov. Martinskí autori (SR) nám uviedli svoje pôvodné práce so súborom pacientov s Familiárnou stredomorskou horúčkou a PFAPA syndrómom, ako aj nové perspektívne biomarkery zápalu pri týchto ochoreniach. Imunologická tematika bola uzavretá vrodenými poruchami imunity s predstavením zaujímavých súborov pacientov s Nijmegen breakage syndrómom a Hyper-IgM syndrómom. Z alergiológie sme sa mohli dozvedieť novinky v liečbe a manažmente alergickej rinitídy, pričom hitom bola opäť alergénová imunoterapia a personalizovaná medicína. Predstavená bola aj nová nádejná roztočová sublinguálna tableta. Veľmi náučná bola aj sekcia o liekovej alergii a význame epikutánnych kožných testov v diagnostike hypersenzitívnych reakcií na antibiotiká.

Svoje poznatky v alergiológii a klinickej imunológii ponúkli aj sestry a laboranti vo svojej sekcii, ktorá mala rôznorodý tematický okruh.

V prípade, že sa niekto chcel ešte viac vzdelávať, mohol si pomedzi prestávky pozrieť postery, kde autori zhrnuli výsledky svojich súborov pacientov alebo prispeli prehľadovými prácami.

Doplnkovým programom v sobotné dopoludnie 23. 10. bol postgraduálny kurz venovaný biologickej liečbe, ktorá bola rozobratá do detailov od imunologických mechanizmov cez jej využitie v jednotlivých alergických, autoimunitných a autoinflamačných ochoreniach až po jej možné komplikácie. Podstatným bolo tiež spresnenie jej použitia v gravidite a počas dojčenia a tiež za akých podmienok je možné očkovať a ktorými vakcínami počas prebiehajúcej biologickej liečby.

Zjazd nás opäť obohatil o cenné informácie. Tešíme sa na ďalší ročník, ktorý bude prebiehať na revanš v Českej republike. Dúfajme, že sa bude konať už bez akýchkoľvek obmedzení a bude minimálne taký úspešný ako tento rok.

 

Lekár lieči, príroda uzdravuje“ (latinské príslovie)

 

Foto: ČSAKI

Další novinky

Vyhledávání

Kvíz měsíce

Pátek 21.01.2022

AIT jako velká naděje pro lidi s alergií na kočku: jaké jsou možnosti?

reklama

Kalendář

Po
Út
St
Čt
So
Ne