Ako býva zvykom, aj tento rok sa v Martine v úvode apríla zišli imunológovia a alergológovia na Martinských dňoch imunológie. Hoci počasie lákalo tráviť čas von, zaujímavý program, ktorý opäť prebiehal v dvoch paralelných sekciách, sme si nemohli nechať ujsť. Poďme sa spolu v skratke pozrieť na to, čo odznelo v prednáškových miestnostiach.
V úvodnom sympóziu sme sa dozvedeli, ako prírodné cykly a zmeny v ročných obdobiach vplývajú na profil senzibilizácie a tiež o modulácii imunitného systému nanočasticami. Praktické rady priniesol pohľad imunoalergológa na manažment pacienta s roztrúsenou sklerózou.
Stretnutie imunológov a alergológov by sa nezaobišlo bez zaujímavostí a noviniek v oblasti alergénovej imunoterapie. Značná časť prednášok bola opäť venovaná roztočovej alergii, čo nie je prekvapujúce vzhľadom k tomu, že v slovenskom súbore detských pacientov je monosenzibilizácia na roztoče najčastejším senzibilizačným profilom. Okrem toho je vo veku 12 – 18 rokov na roztoče senzibilizovaná viac ako polovica pacientov s astmou. Podrobnejšie možno riziko rozvoja astmy u pacientov s roztočovou alergiou odvodiť z výsledkov komponentovej diagnostiky. Porovnateľná koncentrácia špecifických IgE proti Der p 1 a Der p 2 bola spojená so 40 %-nou pravdepodobnosťou rozvoja astmy, zatiaľ čo vyššia koncentrácia špecifických IgE proti Der p 2 je spojená s 30 %-ným rizikom. Monosenzibilizácia na Der p 1 alebo Der p 2 so sebou nesie 20 %-né riziko rozvoja astmy.
Asociáciu medzi životným štýlom a rizikom senzibilizácie naznačujú aj výsledky štúdie, ktorá porovnávala senzibilizačné profily u 366 5-ročných detí pred pandémiou COVID-19 a 12 mesiacov po začiatku opatrení s obmedzením pohybu osôb. Výsledky poukazujú na zvýšené riziko rozvoja senzibilizácie na roztoče domáceho prachu (OR 2,6) a alergény psa a mačky (OR 6,4) v skupine detí testovaných počas pandémie COVID-19.
Respiračná alergia môže ovplyvniť rôzne aspekty každodenného života dieťaťa – súvisí s poruchami spánku, ma negatívny vplyv na duševné a emocionálne zdravie, zvyšuje riziko infekcií, riziko hospitalizácie v dôsledku exacerbácie astmy, je spojená s absenciami v škole a zníženou produktivitou, poruchami vývoja a správania, zlou koncentráciou, komorbiditami, obmedzením každodenných aktivít (napríklad športu). Ak je alergická rinosinusitída adekvátne liečená, nepozornosť a hyperaktivita u detí sa podľa štúdie využívajúcej psychologické dotazníky signifikantne zlepšujú.
Keďže úloha nefarmakologických a preventívnych opatrení v manažmente roztočovej alergie je stále sporná, postavenie alergénovej imunoterapie v manažmente pacientov s roztočovou alergiou má o to väčší význam. Nástup účinku SLIT s alergénmi roztočov bol prozorovaný už od 8. týždňa liečby (signifikantný pokles v skórovacích systémoch symptómov a medikácie).
V práci slovenských autorov bol u detí s alergickou rinosinusitídou senzibilizovaných na roztoče potvrdený efekt roztokovej formy roztočovej SLIT aj na redukciu respiračnej chorobnosti. V uvedenej práci, ktorá vyhodnocovala dotazníky vyplnené rodičmi pediatrických pacientov, došlo k redukcii epizód akútnych respiračných infekcií a k redukcii počtu febrilných atakov, predpísaných ATB, spotreby symptomatík a zlepšeniu školskej dochádzky u 70 – 75 % respondentov. Pacienti s atopickou dermatitídou môžu okrem zmiernenia respiračných prejavov z alergénovej imunoterapie profitovať aj v zmysle zlepšenia kožných prejavov, čo potvrdila metaanalýza 23 randomizovaných kontrolovaných štúdií celkovo s 1957 účastníkmi. V súvislosti so zmiernením závažnosti prejavov atopickej dermatitídy bol pozorovaný vplyv aj na zlepšenie kvality života.
Tento rok sme sa venovali aj menej známym inhalačným alergénom (ako napríklad jaseň, brest, platan, lipa, agát, žihľava, múrovník, skorocel či mrlík) a obmedzeným možnostiam ich terapeutického ovplyvnenia a v niektorých prípadoch aj diagnostickej verifikácie. Mladí imunológovia si pripravili celé spektrum zaujímavých tém – vypočuli sme si prednášky o stratifikácii rizika a diagnostike alergie na penicilín, nových odporúčaniach pre expozičné testy pri potravinových alergiách, možnostiach zlepšenia compliance pri SLIT, vrodených poruchách komplementu, novinkách v oblasti familiárnej stredomorskej horúčky či recidivujúcich infekciách dýchacích ciest z pohľadu ORL lekára. Nechýbali ani zaujímavé kazuistiky. V sekcii sestier bola predstavená možnosť nazálnej aplikácie adrenalínu či rush protokol venómovej imunoterapie.
Ďalšie sekcie boli venované autoinflamácii, transplantačnej imunológii, venómovej imunoterapii, inhalačnej a biologickej liečbe astmy a ostatných ochorení asociovaných s T2 zápalom, pričom medzi prednášajúcimi nechýbali ani zahraniční hostia. Predstavený bol aj lebrikizumab, monoklonová protilátka proti IL-13 určená na liečbu atopickej dermatitídy.
Z ostatných prednášok zaujali nové odporúčania v diagnostike mastocytóz a mastocytmi mediovaných ochorení, skúsenosť s použitím roflumilastu u zle kontrolovaného astmatika s ťažkou astmou, aktualizácia postavenia B-lymfocytov v patogenéze roztrúsenej sklerózy a prehľad poznatkov o asociácii medzi eozinofilnou ezofagitídou a alergénovou imunoterapiou. V posterovej sekcii sme sa dozvedeli o využití CD44 ako potenciálneho markera pri diagnostike difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb.
Martinské dni imunológie ani tento rok nesklamali a priniesli pestrý odborný program ako aj možnosť prediskutovať s kolegami aktuálnu problematiku v našom odbore v 2 večerných diskusných fórach. Už teraz sa tešíme na to, čo Martinské dni imunológie prinesú na budúci rok. Do skorého videnia na ďalšom imunoalergologickom podujatí!
