Alergénová imunoterapia v ére COVID-19 – zopár praktických poznámok od prof. Jeseňáka

prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA
Klinika detí a dorastu, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica Martin

• Alergickí pacienti vyžadujú adekvátnu starostlivosť aj počas obdobia pandémie COVID-19, a to z hľadiska dlhodobej pravidelnej liečby alebo aj riešenia vzniknutých exacerbácií.
• Cieľom liečby v tomto období je udržanie plnej kontroly nad príznakmi alergie, pričom súčasné terapeutické možnosti to umožňujú u väčšiny pacientov.
• Pravidelná liečba antialergikami vedie k tlmeniu alergického zápalu a k jeho modulácii, no po vysadení tejto liečby dochádza pomerne skoro k novému vzplanutiu zápalu a zvýšeniu jeho intenzity s následnými klinickými prejavmi alergie a destabilizácii stavu. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné pokračovať v období COVID-19 v pravidelnej antialergickej liečbe, a to vrátane inhalačných a intranazálnych kortikoidov.
• Podľa súčasných vedomostí, ako aj publikovaných dát, sa antialergická liečba (vrátane inhalačných a topických kortikoidov či biologickej liečby) nejaví byť riziková vo vzťahu k získaniu infekcie COVID-19 a jej komplikovanému priebehu. Ak pacient užíva systémové kortikoidy, má v nich pokračovať. Ak to jeho stav umožňuje a v predchádzajúcom období bol stabilizovaný, je v prípade vybraných pacientov po prísne individuálnom zvážení možné uvažovať o znížení dávky orálneho kortikoidu. V prípade exacerbácie alergického ochorenia (napr. astmy) je možné použiť krátku kúru systémovým kortikoidom podľa štandardných postupov. Naopak, neodporúča sa používať nebulizovanú aplikáciu liekov, ktorá môže zvyšovať riziko prenosu SARS-CoV2.
• Alergénová imunoterapia (AIT) je jediným príčinným efektívnym nástrojom liečby alergického ochorenia. Má svoje nenahraditeľné postavenie v liečbe tak alergickej rinitídy, rinokonjunktivitídy, ako aj bronchiálnej astmy. V súčasnosti zároveň predstavuje jeden z overených nástrojov zastavenia atopického pochodu.
• Pri správnej voľbe alergénu, vhodnej forme pre daného pacienta, ako aj pravidelnom užívaní počas najmenej 3 rokov vedie AIT u podstatnej časti pacientov k zmierneniu až ústupu alergických prejavov, ako aj zníženiu spotreby antialergickej liečby. Zaujímavým pozorovaním je aj zníženie chorobnosti a frekvencie respiračných vírusových infekcií ako pozitívny vedľajší účinok AIT, pravdepodobne na podklade modulácie zápalu v dýchacích cestách a zníženia expresie ICAM-1.
• Odborné spoločnosti u pacientov nastavených na AIT odporúčajú v tejto liečbe pokračovať bez prerušenia. V prípade subkutánnej AIT je vhodné predĺžiť intervaly na najdlhšie v súlade s SPC prípravku. Pri sublingválnej liečbe nie je dôvod na odklad jej iniciácie, individuálne však treba zvážiť riziko vo vzťahu k návšteve ambulancie pri podaní prvej dávky. V prípade vysokého rizika získania infekcie COVID-19 (napr. na základe aktuálnej epidemiologickej situácie v mieste zdravotníckeho zariadenia) je možné zvážiť ev. prechod zo subkutánnej liečby na sublingválnu, so zachovaním kontinuity podávania AIT, ak existuje vhodná alternatíva daného alergénu pre sublingválne podanie.
• V prípade alergénovej imunoterapie s jedom blanokrídleho hmyzu (VIT) sa odporúča pokračovať v doterajšom režime. Vzhľadom na to, že ide o život zachraňujúcu liečbu, odporúča sa v indikovaných prípadoch túto liečbu aj začať a neodkladať ju.
• Každoročne netreba zabúdať na realizáciu odporúčaného očkovania proti chrípke u všetkých alergikov, ktorá predstavuje podľa súčasných vedomostí pre túto skupinu chronicky chorých pacientov oveľa väčšie riziko ako COVID-19.

Literatúra:

1. ABRAMS, E. M., ‘T JONG, G. W., YANG, C. L. Asthma and COVID-19. CMAJ, 192, 2020, p. E551.
2. BARBERI, S., CIPRANDI, G., VERDUCI, E., et al. Effect of high-dose sublingual immunotherapy on respiratory infections in children allergic to house dust mite. Asia Pac Allergy, 5, 2015, p. 163 – 169.
3. BOUSQUET, J., AKDIS, C., JUTEL, M., et al. Intranasal corticosteroids in allergic rhinitis in COVID-19 infected patients: an ARIA-EAACI statement. Allergy, 2020, doi: 10.1111/ALL.14302.
4. BROUGH, H. A., KALAYCI, O., SEDIVA, A., et al. Managing childhood allergies and immunodeficiencies during respiratory virus epidemics – the 2020 COVID-19 pandemic. A statement from the EAACI Section on Pediatrics. Pediatr Allergy Immunol, 2020, doi: 10.1111/PAI.13262.
5. CIPRANDI, G., INCORVAIA, C., DELL’ALBANI, I., et al. Allergen immunotherapy may exert an extra-anti-allergic activity in children. J Biol Regul Homeostat Agents, 27, 2013, p. 1053 – 1057.
6. SCADDING, G., HELLINGS, P., NACHERT, C., et al. Allergic respiratory disease care in the COVID-19 era: a EUFOREA statement. World Allergy Org J, 2020, doi: 10.1016/j.waojou.2020.100124.
7. HRUBIŠKO, M., JESEŇÁK, M., KOŠTURIAK, R., PRUŽINEC, P. Odporúčanie SSAKI a poradného zboru hlavného odborníka pre klinickú imunológiu a alergiológiu MZ SR k aktuálnej situácii v súvislosti s epidémiou COVID19. 2020. http://www.ssaki.eu/?p=3684083
8. JESENAK, M., BANOVCIN, P., DIAMANT, Z. COVID-19, chronic inflammatory respiratory diseases and eosinophils – observations from reported clinical case series. Allergy, 2020, doi: 10.1111/all.14353.
9. JESEŇÁK, M., KAPUSTOVÁ, L., PETROVIČOVÁ, O., et al. COVID-19, alergické choroby a antialergická liečba. Pediatria (Bratisl.), 15, 2020, s. 111 – 116.
10. KAYE, L., THEYE, B., SMEENK, I., et al. Changes in medication adherence among patients with asthma and COPD during the COVID-19 pandemic. J Allergy Clin Immunol Pract, 2020, doi: 10.1016/j.jaip.2020.04.053.
11. LICARI, A., VOTTO, M., BRAMBILLA, I., et al. Allergy and asthma in children and adolescents during the COVID outbreak: what we know and how we could prevent allergy and asthma flares? Allergy, 2020, doi: 10.1111/ALL.14369.
12. PATELLA, V., INCORVAIA, C., RICCIARDI, L., et al. The adhesion molecule ICAM-1 is overexpressed in patients with Hymenoptera venom allergy and decreases after ultrarush venom immunotherapy. J Biol Regul Homeost Agents, 25, 2011, p. 465 – 468.
13. SHAKER, M. S., OPPENHEIMER, J., GRAYSON, M., et al. COVID-19: Pandemic contingency planning for the allergy and immunology clinic. J Allergy Clin Immunol Pract, 2020, doi: 10.1016/j.jaip.2020.03.012.