Zdraví pacienta vs. životní prostředí: nová „Sofiina volba“?

24. května 2022 | Novinky

XX. martinské dny imunologie přinesly kromě oslavy významného výroční i nečekané úhly pohledu na terapii alergií.

Výročné Martinské dni imunológie priniesli podrobnejší pohľad na alergénovú imunoterapiu. Martinské dni imunológie ani tento rok nesklamali. Hlavnou témou bola alergénová terapia: Akú rolu hrá lekár? Čo môže pre úspešnosť liečby urobiť sám pacient? A čo je, naopak, takmer istá cesta k neúspechu?

V termíne 27. – 29. 4. 2022 sa uskutočnili Martinské dni imunológie, pričom naše obľúbené podujatie oslávilo pri tejto príležitosti už svoje 20. narodeniny. Ako je zvykom, zároveň prebiehali dve sekcie a nebolo jednoduché vybrať si medzi paralelne naplánovanými prednáškami. Tradičnou súčasťou boli aj dve večerné diskusné fóra. Úvodné sympózium bolo opäť interdisciplinárne orientované, čo potvrdzuje výnimočné postavenie klinickej imunológie a alergiológie medzi ostatnými medicínskymi odbormi.

AIT v popredí záujmu

Podstatná časť programu sa venovala jedinej kauzálnej liečbe alergickej rinosinusitídy a konjunktivitídyalergénovej imunoterapii (AIT) –, ktorá zároveň spĺňa požiadavky pre personalizovaný prístup v manažmente pacienta. Okrem priaznivého efektu na už existujúce alergické prejavy pôsobí preventívne pred ich zhoršovaním, rozvojom astmy a čiastočne aj pred rozvojom ďalších senzibilizácií.

Hoci k súčasným trendom v liečbe patrí snaha o minimalizáciu s cieľom zlepšenia tolerancie a adherencie, efekt alergénovej imunoterapie závisí od dávky a trvania liečby. Rozsah efektívneho dávkovania AIT je úzky (10 – 20 %), čo je nevyhnutné zohľadniť a podávať klinicky overenú efektívnu dávku štandardizovaného prípravku. Minimálne trvanie AIT je 2 roky, avšak s cieľom dosiahnutia optimálneho a dlhodobého účinku je potrebné pokračovať aspoň počas 3 – 5 rokov. Hranicou účinnosti je podanie minimálne 80 % dávok.

Adherencia k liečbe je kľúčová – rovnako ako rola lekára

Žiaľ, ukazuje sa, že už po prvom mesiaci AIT svojvoľne ukončí 6 % pacientov a len 49 % pacientov ukončí plánovanú 3-ročnú schému. Vo viac ako 2/3 prípadov je dôvodom ukončenia lokálny diskomfort. Je preto nevyhnutné, aby pacienta už pri začatí liečby jeho ošetrujúci lekár upozornil na možné lokálne nežiaduce účinky, ktoré sú len prechodné. Základom adherencie pacienta k AIT je tiež dôsledná edukácia o benefitoch a správna voľba konkrétneho prípravku AIT po zohľadnení preferencií a možností pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že presné zloženie jednotlivých prípravkov AIT je odlišné a nie je možné ich považovať za generické lieky. Optimálne je začatie AIT v detskom veku a u monosenzibilizovaného pacienta, detailné laboratórne vyšetrenia nám však dnes umožňujú správne „ušiť“ AIT na mieru aj u polysenzibilizovaných pacientov.

(Biologická) liečba u ťažkých astmatikov

Okrem alergickej rinosinusitídy a konjunktivitídy sme sa v ďalších sympóziách venovali ďalšej dôležitej téme – liečbe astmy s dôrazom na nové odporúčaniasprávnu voľbu biologických liekov u ťažkých astmatikov. Preferovaným prístupom je použitie inhalačných kortikoidov v kombinácii s rýchlo a zároveň dlhodobo účinkujúcim formoterolom, a to buď podľa potreby, alebo pravidelne v závislosti od frekvencie príznakov. Dnes už jasné postavenie v manažmente astmy majú popri ostatných liekoch aj dlhodobo účinkujúce anticholinergiká či roztočová sublinguálna alergénová imunoterapia. Pred dlhodobou liečbou systémovými kortikoidmi v súčasnosti jednoznačne uprednostňujeme biologiká v závislosti od fenotypu astmy. Keďže aktuálnym trendom je tiež zohľadnenie environmentálnej záťaže podávaných liekov, nie je prekvapením, že sa prednášajúci dotkli aj tejto problematiky. Pri voľbe inhalátora by sme mali brať do úvahy aj fakt, že inhalátory typu DPI zanechávajú signifikantne nižšiu uhlíkovú stopu v porovnaní s inhalátormi typu MDI (ktoré obsahujú HFA a prispievajú tak k skleníkovému efektu).

Zaujímavé bolo aj sympózium o chronickej spontánnej urtikárii, kde sme prediskutovali časté chyby a zlozvyky v manažmente tohto ochorenia.

O tom, že bez sestier to v našich ambulanciách nejde, nás naše kolegyne opäť raz presvedčili vo svojej sekcii. Venovali sme sa tiež vybraným aktuálnym problémom v našom odbore, pokrokom a novinkám v transplantačnej imunológii či manažmentu primárnych a sekundárnych imunodeficiencií.

Skúsenosti novej generácie odborníkov

K najúspešnejším častiam programu s najproduktívnejšou diskusiou patril aj tento rok blok mladých imunológov a alergiológov. Vypočuli sme si o skúsenostiach s roztočovou AIT a adherenciou pacientov k tejto liečbe v praxi, ale aj o praktickom využití vybraných funkčných a laboratórnych diagnostických testov v manažmente astmy, COVID-19 či periodických horúčok. Zaujali aj prednášky, ktoré upozornili na imunodysregulačné aspekty asociované s Downovým syndrómom a pripomenuli autoimunitné komplikácie bežnej variabilnej imunodeficiencie.

COVID-19 alebo sme stále v strehu

Záver podujatia bol opäť venovaný ochoreniu COVID-19 z pohľadu imunológov.V tejto sekcii sme sa venovali zaujímavostiam a novinkám z oblasti očkovania, monoklonálnym protilátkam či možnostiam imunomodulácie. Odovzdali sme si tiež skúsenosti s manažmentom MIS-C, MIS-A či s priebehom COVID-19 u našich pacientov s vrodenými a získanými poruchami imunity. Ocenili sme aj prednášky o využití imunoanalytických laboratórnych metód v diagnostike a monitoringu tohto ochorenia.

XX. martinské dni imunológie sú teda úspešne za nami. Bohatý program ponúkol množstvo noviniek a aktuálnych informácií a utvrdil nás v tom, že sa máme stále čo učiť. Sme radi, že sme sa po dlhšom čase opäť osobne stretli s českými kolegami a kolegami z ostatných príbuzných odborov a tešíme sa na ďalšie stretnutia, ktoré nás v tomto roku ešte čakajú. 

Autorem článku je:
MUDr. Anna Bobčáková

Působí na Klinice pneumologie a ftizeologie Jesseniovy lékařské fakulty v Martině v ambulanci klinické imunologie a alergologie. V rámci alergenové imunoterapie se věnuje zejména molekulární alergologii.

Reklama

Video

Načítání...

Užitečné odkazy

Štítky